Klára Ja netvrdím, že nechcem nič robiť a nikdy si nespravím VŠ, keď sa na to budem cítiť... Ale momentálne sa naozaj viac vidím doma pri deťoch ako si vyšliapavať kariéru. Ďalší problém je že, mám priateľa 3 roky a tlačí ma do toho, aby som dokončila školu a spravila si kariéru (on má tiež veľmi dobrú prácu- pracuje z domu a zarobí naozaj veľmi pekne oveľa viacej ako ja, takže finančne si rodinu môžeme dovoliť ). Priateľ je spokojný, keď má doma navarené, napečené, popratané, vyzehlene, oprané atď... ale o rodine momentálne ešte nechce ani počuť... Deti má rád raz ich chce mať určite len nie teraz. Moja otázka na ženy : kedy ste si našli tú svoju cestu v živote? Lebo ja naozaj neviem kam sa momentálne pohnúť ďalej. Je problém vo mne, že necítim nejakú potrebu si budovať kariéru? U priateľa mám pocit, že mu skôr ide o jeho status, aby mohol tvrdiť, že aj jeho priateľka je Ing ako on a skvele zarába. Ešte ďalšie faktor je to, že mám aj nejaké zdravotné problémy a doktorka ma upozornila, že by bolo vhodné mať deti čím skôr (je riziko že mi budú musieť vybrať maternicu ešte pred 30 vzhľadom na moje aktuálne problémy + rodinnú anamnézu). Čo by ste robili na mojom mieste? A otázka pre chlapov: som len ja staromódna ak čakám od chlapa, že mi umožní venovať sa naplno našej domácnosti a našim deťom ako byť od rána do večera v práci a nechať deti opatrovateľkám a dom upratovačke? Alebo len máme s priateľom rôzne názory na život? Ďakujem každému za dočítanie