Duchom bohém,
hlavou rojko, srdcom túžim byť Marína.
Bývam dievča, občas dáma,
niekedy nespútaná.
A žánrovo? Klasická dráma.
Telo v tvare hrušky, niekoho chute láka.
Ktorý je ten vyvolený, kto len naňho čaká?
Pijem víno, som dravá,
občas provokatívna a veľmi mladá.
Toľko vôní, dotykov a citov. Nestíham, no vnímam.
Keď som medzi oblakmi, snívam.
Som to ja ? či Lolita od Nabokova?
Neviem, možno,
každopádne som to ja,
vášnivá a živá.
Túžim byť bohyňou, medúzou či múzou?
Ktovie, asi ostanem len mnou,
obyčajnou a vám cudzou.
Sfúknutá sviečka, rozpínajúca sa tma,
v niekoho zlých snoch, grécka siréna.
Pre mamu dcéra, pre otca umenia skratka,
pre mnohých nepodstatná, zvláštna.
Kto som? Stále pátram.
Jedného dňa, snáď, pre niekoho, tá pravá.
A on tá ľúbi?