Real storka s ktorou aj záhradku pokopeš

A tak ako by som začal ? Klasické kde bolo tam bolo je už ohraté, ale zase za siedmymi horami a za siedmymi dolami začiatok vystihuje. Volám sa Juan Pablo Gonzáles. Som mladý cieľavedomý, perspektívny mladík s priemernou dĺžkou vercajchu, ale aby to nevyzeralo ako inzerát na nejakom porno webe, tak ostaneme iba pri tom mene. Toto nie je klasický príbeh ako z telenovely, že Rodrigo napumpoval Chuanitu, ona porodila malého potkana a žili šťastne až kým nezomreli. Nie ! Tento príbeh je o tom aká vie byť láska sviňa, žiadne pumpovanie, žiadne teplé rečičky, len krutá realita ako žena vie muža namotať, obmotať, zamotať zneužiť a odkopnúť.
Začalo to všetko v jeden nádherný slnečný augustový deň, keď som si pokojne vykračoval s úsmevom na tvári do obchodu s oblečením. Prišiel som tam, rozbúchalo sa mi srdce, sčervenali sa mi moje líčka, zalial ma studený pot, roztriasli sa mi kolena a vtedy to prišlo…preskočila iska medzi mnou a novou kolekciou mikín „Tri pásiky“. Hneď som zobral moju veľkosť, vybral som sa k pokladni a vtedy sa to stalo. Doslova som zroloval jednu dievčinu ktorá si kupovala šnúrky do topánok. A čo vám poviem. Ona kupovala šnúrky, ja mikinu a šnúrka skončila v rukáve nejaký zázrakom. Jej oči boli veľké ako ping-pongové loptičky farbou rovné rannej stolici v záchode. Mimochodom volala sa Gertrúda a pravdupovediac keby si mám vybrať medzi týmto menom a AIDS-om, tak voľba je jasná. Po tejto zrážke a výmene účtou na facebooku som sa jej opýtal či by nešla von, ona samozrejme neodolala a povedala ano. Ja som bol z nej tak na mäkko, že keď sme sa ďalší deň stretli, tak namiesto obyčajného „Ahoj“ som jej povedal „Máš pekné šnúrky“ skrátka som bol nesvoj a takéto drísty išli zo mňa ako zadarmo každou chvíľou. Napriek tomu, že ona sa smiala, tak ja som bol zúfaly, strávili sme spolu tri hodiny a keď sme sa lúčili tak to prišlo. Vypľul som jej moje srdce na ruky a povedal som jej: „Si najkrajšia žena akú som kedy videl…si sladká ako med v mojom mlieku, najradšej by som ťa celú vyzliekol a natrel ťa na rožok, potom by som ti oholil pazuchy ty by si zažila taký G-dur za ktorý by sa určite nehanbil žiadny umelec“ Ona vybuchla ako nikdy, najprv som si myslel, že som zase niečo pokašlal, ale potom som si uvedomil, že to je v pohode, len skrátka potrebovala lapiť dych. Keď mi pred očami neskapala a nadýchla sa, tak sa na mňa pozrela, zdvihla ľavý kútik jej dutiny ústnej, spravila krok bližšie a spustila „Máš štýl“ Asi myslela tú moju novú mikinu, pokračovala „si zlatý a neskutočne vtipný ale…“ akože nebudeme si klamať, kým zo seba vypľula pontu, tak nie len že ja som tam skoro porodil, ale jej zamrzol aj ten jej ľavý kútik na perách a vtedy som pochopil čo je vo veci a zistil som, že budem si budem honiť sám, alebo si hodím mašľu a keďže píšem túto story, tak som si bohužiaľ vybral ten zlý chodníček a ostali sme len kamaráti. Aj keď sme to obaja znášali s úsmevom na perách, tak nastala medzi nami doba ľadová, žiadny kontakt, žiadny Bookface, Graminsta, Modrý vtáčik proste nič. O priblížne dva týždne neskôr keď som kupoval biely jogurt v obchode, tak som si všimol Gertrúdu pri bravčovom mäse s jedným týpkom. Chápete ? Ona ma pošle kade ľahšie a ešte mi aj natárala ako chudne, lebo je vraj tučná. Buď ma doma vypuklé zrkadlo ako zo zábavného parku, alebo anorexia je teraz v kurze. Neviem fashion TV som už dlho nevidel. A muž s ktorým bola ? Osobne som ho síce nepoznal, ale počul som o ňom veľa. Volal sa Fernando, úplne ako z mojej obľúbenej telenovely Rosalinda. Skrátka Ferrari medzi mužmi a to doslova. Karoséria v takmer dokonalom stave. Tie veľké chlpaté spotené dlane ma neskutočne rajcovali. Ten chlapec nemal len biceps, triceps, ale aj štyriceps. Síce navonok bol hustý ako puding, ale v skutočnosti bol blbý ako pumpa na sánky. Ale tak dosť reči skrátka som sa vybral za nimi súverénne naprieč obchodom, ako najväčší žrebec v poli. Nahodil som vážny výraz, nech zo mňa cítia rešpekt v hlave s pripraveným monológom veľkého kalibru a keď prišlo na lámanie chleba, tak som si všimol, že Vlašský šalát je v akcii, ale to som nechcel rozoberať. Skrátka som zmeravel, povedal som „Ahoj, máš pekné mäso“. Na jednej strane som konečne povedal aj to blbé Ahoj, ale na druhej strane som to zase raz pohnojil celé, ďalej to ani netreba rozvíjať , zobral som šalát s akcie a asi viete ako to dopadlo. 1:0 pre Ferrari a Gertrúdu a to sa ani z ďaleka nespotili tak ako. A čo ďalej ? Zmieril som sa s tým, že Ferrari napumpuje novú kvapalinu do Gertrúdinho motora a v jej garáži začne proces výroby nového modelu.
A čo je so mnou ? Zistil som, že niesom prvá liga, zistil som, že prvá liga je vzhľad, drsnosť a slovná zásoba na jednu A5, potom tam je druhá liga, čo by som mal byť asi ja. Drsný ako hladká múka so vzhľadom ktorý na titulke ženského magazínu budete hľadať márne, ale tak vraj som vtipný. Tak aspoň niečo pozitívne na mojom krivom xichte i keď ja si to nemyslím.