Ahojte… asi to bude zniet hnusne, ale uz fakt nevladzem sa tvarit… som mu neverna a je mi to jedno. Uz k nemu necitim nic, ani lutost, ani lasku, skor taky odpor, ze mi je neprijemne byt s nim v jednej miestnosti. Nechyba mi, netesim sa na neho, ked mi napise tak len pretacam oci a vymyslam si, ze nemam cas alebo som unavena… robim vsetko preto, aby to konecne vzdal.
On to vie… normalne vie, ze ho uz nechcem, ze ho nemilujem, ze som sa od neho odpojila… a aj tak sa drzi este viac. Ked nie som s nim, vie byt agresivny, vypisuje mi nonstop, robi sceny, a ked sa stretneme, tak sa na mna lepi jak keby som bola jeho majetok, uplne dusno z toho mam. Najhorsie je, ze mi povedal, ze ak nebudem jeho, tak nebudem nikoho… a mne z toho uz fakt nie je dobre.
Ja uz ho nechcem ani vidiet, ani pocut, nic… ale mam strach to uplne utnut, lebo neviem co spravi. Toto uz nie je vztah, to je nejaka choroba alebo co…
co by ste robili na mojom mieste… fakt to mam len odstrihnut aj za cenu, ze sa nieco stane? 🙁
tak sa rozidte a neublizujte si navzajom