Zdravím všetkých 🙂
potreboval by som počuť skúsenosti a rady ľudí, čo si prešli niečím podobným, popr. počuť pohľad druhých.
V skratke – pár rokov sa už borím so svojím zdravým a doktori mi nevedia veľmi pomôcť, iba zmierniť príznaky a môj problém je viac chronického charakteru – teda vyhliadka do konca života. Každopádne, moje zdravie ma celkom obmedzuje – môj spoločenský život neexistuje a v podstate fungujem iba v obmedzenom režime, kde ako-tak (aj keď s veľkou dávkou sebazaprenia a stresu) zvládam povinnosti. Problém je, že to je dosť mizerná vyhliadka na život. Priateľstvá udržujem iba na formálnej báze a s veľkou dávkou trpezlivosti na strane priateľov. Samozrejme ženy z môjho života kompletne zmizli a to ma trápi, lebo som ten typ človeka čo chce mať reálny vzťah, zaviazať sa, mať deti atď. Mal som po rokoch príležitosť s jedným fakt milým dievčaťom. Stretli sme sa na jednej akcii, kde sme sa zakecali o živote a podobne. Nechcel som do toho veľmi ťahať moje problémy, rozprával som hlavne pozitívne, ale keď na mňa naliehala tak som sa zdôveril (fakt iba okrajovo) a pocítil som z jej strany fakt dávku pochopenia a empatie. Nebola falošná a aj názorovo sme si sadli.
Samozrejme všetko krásne rozohrate, ale do toho samozrejme vstúpilo zdravie a ja keď som mal príležitosť sa stretávať tak som to musel odvolávať pretože som nezvládal ani povinnosti. Bolo mi fakt blbo a aj ma chápala, ale videl som, že jej to vadí aj keď tvrdila, že nie. Ona je aj dosť aktívny človek, športuje, cestuje … ja aj vďaka situácii som človek čo ledva ide z vlastného domu, nieto ešte z mesta. Takže aj tak by to nebolo možné udržiavať.
No a tu je možno otázka. Máte skúsenosti so vzťahom s takým človekom? Dá sa to? Osobne mám ísť strach do vzťahu, pretože sa bojím, že druhej osobe by som iba ubližoval a zdržiavala by sa iba so mnou.
