Ahojte, mám otázku… je podľa vás lepšie zatajiť neveru, alebo sa priznať, že som bola neverná?
Nechcem tu robiť zo seba obeť, lebo viem, že nevera je proste zrada, ale furt rozmýšľam, či pravda niekedy viac neublíži ako pomôže.
Cítim sa vo vzťahu tak nejak na druhej koľaji, mám málo pozornosti, málo blízkosti, stále len hádky a potom prišiel niekto, kto ma počúval a ja som to celé nezvládla…
Ale zároveň si hovorím, či toto nie je len výhovorka, lebo veď keď mi niečo chýbalo, mala som to riešiť s partnerom a nie inde.
Neviem, či priznaním ničím vzťah, alebo ho tajením toho čo som urobila ničím ešte viac.
Čo by ste robili vy, keby ste boli na mojom mieste? 🙁
Priznať neveru alebo radšej tajiť?
↻Ako to dopadlo?ⓘ
Zatiaľ bez pokračovania · 92. deň.
Filozofická otázka by bola: Je lepšie byť klamaný alebo pravdou sklamaný?
V prípade ak by som bol podvedený, chcel by som to vedieť-ja si zakladám na dôvere a aj keď po nevere by som vzťah ukončil, chcel by som vedieť.
To, žeby som ja podvádzal vo vzťahu je astronomicky nepravdepodobné ale keby náhodou-určite by som sa priznal, pochybujem že moje svedomie by mi dovolilo opak. Priznal by som sa aj keď by to znamenalo koniec-nech mám v každom prípade svedomie čisté.
Držím palce 😉
No záleží, čo tým chceš dokázat. Neviem ako s nim vychádzaš, ale možno by stálo za zváženie sa otvorene porozprávať s ním čo ti chýba, že máš málo pozornosti, málo blízkosti… Ale to je už vec na teba… Možno záleží aj od tvojich očakávaní vo vzťahu, ale tak tie si sem ani nenapísala… Občas sa stane, že sa dvaja dajú dokopy a ani nevedia čo od seba chcú, ale tak neviem či je to tvoj prípad
Zatĺkať, zatĺkať a ešte raz zatĺkať.