Ahojte, chcem sa trochu vypísať, lebo poslednú dobu ma to dosť žerie. S manželkou sme spolu už pár rokov a vždy som si myslel, že to zvládneme v pohode. Len teraz mám pocit, že nech zarobím hocikoľko, stále je to málo.
Nezarábam zle, máme kde bývať, máme auto, malej nič nechýba. Ale manželka chce stále niečo nové. Najprv lepšie auto, potom krajšiu dovolenku, potom zas niečo do bytu. Keď niečo kúpime, chvíľu je dobre a o pár týždňov sa rieši ďalšia vec. Dosť často to porovnáva s kamarátkami alebo tým, čo vidí na internete.
Teraz ešte pribudli výdavky na dcéru. Krúžky, oblečenie, rôzne akcie, darčeky… jasné, dieťa niečo stojí, s tým rátam. Len mne niekedy príde, že všetko musí byť hneď najlepšie a najdrahšie. Keď navrhnem niečo lacnejšie, tak som vraj žgrloš.
Úprimne, začínam mať z toho stres. Kedysi som sa tešil na výplatu, dnes si hneď počítam, čo všetko z nej odíde. Niekedy sa bojím aj otvoriť tému peňazí, lebo viem, že sa z toho stane hádka a že či som nevidel ako si iní ľudia žijú. A najhoršie je, že mám pocit, že nikdy nebude spokojná, nech sa snažím akokoľvek.
Máte našporenu finančnú rezervu 6 mesačných platov?
Kámo, ona je ako moja. Nepozná hodnotu penazi. Moja míňa akoby som zarabal 10 000 eur.a svoju vyplatu dokaze „pre..bať“ za dva tyždňe. Nedokáže šetriť, ale vôbec a týmto smerom vedie aj syna. Bohužial som v zahraniči a nedokázem to ustriehnut. Veľa krat sme sa už pohádali kvoli peniazom, ale nič to nepomáha. A najviac ma posadí na stoličku, ked mi povi. Tato, teraz by sme si mojli kazdy mesiac odložit aspoň 500 euro. Ani ja si neviem rady.