Ahojte, poslednú dobu si uvedomujem že mám vlastne dosť veľa známych, ale nikoho komu by som len tak zavolala keď mi je na hovno alebo keď sa mi niečo fakt dobré stane. S ľuďmi sa stretávam, píšeme si, občas idem s niekým na kávu ale nie je to skutočné kamarátstvo. Kedysi na škole bolo normálne byť s kamoškami skoro každý deň, teraz má jedna robotu, druhá frajera, ďalšia býva inde a stretnutie plánujeme pomaly mesiac dopredu. A čím som staršia, tým mi príde divnejšie niekomu len tak napísať že hej nechceš niekedy niekam ísť?
Má to niekto podobne?
Cítim sa tak sama…
↻Ako to dopadlo?ⓘ
Zatiaľ bez pokračovania.
Bohužiaľ to je jeden z nevýhod dospelosti. Čím viac si starší, máš svoje povinnosti-deti, práca, bývanie, hobby a čas na kamarátov alebo známych proste nemáš. Každý má svoj zabehnutý život a aj keď na škole si mala X kamarátov ktorý každý druhý deň písali alebo ste chodili von v staršom veku to už tak nie je.
Osobne mám svoj doslova mini okruh kamarátov, s ktorými sa aspoň cez víkend niekde pri pivku stretneme, pokecáme o živote, zaspomíname ale určite ani jeden z nás nekomunikuje počas týždňa. Ak majú víkendové služby alebo dovolenku v zahraničí/PN tak bohužiaľ, víkendový pokec padá.
Ak nechceš byť sama môžeš skúsiť prihlásiť sa do nejakého klubu, rozšíriš si svoj sociálny okruh ale niekedy je jedno koľko ľudí je okolo teba aj tak sa budeš cítiť sama. Alternatívne si môžeš zvyknúť nato, že si proste sama a popasovať sa s tým, nájsť silu to prekonať aj sólo-aj keď to bude znieť mierne depresívne tak na koniec vždy ostaneme samy.
Držím palce 😉
Ahoj…15 rokov byvam sam (100km od rodiny a kamaratov.s ktorymi som bol kazdy den)… medzintyn bola priatelka ale teraz som opat sam a tiez nemam komu napisat a zavolat 😉… pridem z prace idem na kavu(nastastie sme si tam vytvorili komunitu, kde pokecame) ale ked pridem domov, tak uz sa nemam s kym rozpravat… pustim muziku , navarim, nieco upeciem a vecer sa idem prejst… a vsetok program co si spravim robim sam (kino,divadlo, stand-up, dovolenka) velmi rad by som mal spolocnost aspon nati prechadzku, ale dostat neaku babu von je v mojom pripade nerealne (neni som jej typ 😂) … nic sa neboj, vsetko sa ustali a neako si nato zvyknes a ked ti naozaj bude zle, stale mas rodinu ;)… drzim palce