Slobodná

Pod bielym závojom, na krku mašľa
Našla sa, je tam, tá istá, nie ďalšia.
Krásne biele šaty a pod podväzkom
Modrina,
Na ktorú si už vraj nespomína.
Stretli sa tak náhle, nechcela to ona
On chcel byť ten, čo jej ruku podá
Keď cez deň sa smiala a v noci plakala
Padala,
Hlbšie ako sama si priznala.
Čas, ten diabol bez tieňa
Plynul tak pomaly keď bdela
A naraz niečo jej vniklo do tela
Vzdychla,
Takto to nikdy nechcela.
Diabol zanechal jej vrásky
Vymizol pocit lásky a z krásky
Stala sa staršia osoba
Slobodná,
A predsa so záväzkom.