Hmla, cez ktorú sa dá prejsť, ale je to ťažké. Všetko je zahmlené a skoro nič nevidieť. Kráčať do neznáma a báť sa aj nádychu, báť sa spraviť ďalší krok, báť sa obzrieť. Hmla neustupuje. A ty sa zastavíš, v nádeji, že dostaneš nápad, čo ďalej, lenže je to falošný poplach. Pokračuješ ďalej v kráčaní, pokračuješ ďalej v trápení a každou minútou je to horšie. Máš pocit, že sa dusíš.
V škole nás neučili, čo robiť v živote so svojim životom, aby nás nikto nesklamal, nikto neopustil.
Neviem ako ísť ďalej, neviem sa rozhodnúť ako kráčať vpred či vzad. .. Hmla neustupuje.
