Vidím ťa. Počujem ťa. Mám ťa v náručí. Ani nevieš ako mi odľahlo, keď som ťa zbadala primne a to zlé bolo preč bolo iba sen. Mohla som ťa kŕmiť. Hlavne, že som ťa cítila, že si pri mne. Bol to najkrajší pocit na svete. A vtom?? Tresk! Obrovský Náraz ! Odrazu strašná bolesť, more sĺz tlačiacich sa na povrch, nepredstaviteľný balvan v srdci, nemôcť sa nadýchnuť. Zobudila som sa z krásnej predstavy. Ach ? už aj keby som bola pri tebe… Chýbate mi…
Omyl
↻Ako to dopadlo?ⓘ
Zatiaľ bez pokračovania · 1857. deň.
Komentáre
Komentovanie je len pre zaregistrovaných
Po registrácii môžeš komentovať články aj diskusie, písať do fóra, zakladať blogy, pridávať obsah a profily medzi obľúbené a pridávať svoju najnovšiu myšlienku do feedu.