Tehotná v 18tich. Mám isť na potrat?

Neviem ako ďalej. Vždy som si vravela, že mne sa to nestane, že budem mať veci pod kontrolou, že keby sa niečo také stalo, určite by som vedela, čo robiť. Lenže teraz sedím doma, pozerám na pozitívny test a mám pocit, že sa mi celý život rozpadol.
Mám 18 rokov a som v druhom mesiaci tehotenstva. S tým chalanom sme spolu nespávali dlho, nebol to žiadny vážny vzťah. Videli sme sa párkrát, vyspala som sa s ním trikrát. Vtedy mi to prišlo ako niečo, čo možno niekam povedie. Bol milý, vedel sa pekne ozvať, písal mi, hovoril veci, ktoré som vtedy chcela počuť.
Keď som zistila, že som tehotná, najprv som tomu nechcela veriť. Hovorila som si, že test je možno zlý, že sa mi len posunul cyklus, že stres robí svoje. Povedal že si dáva pozor.
Lenže ďalšie testy a kontrola u lekára to potvrdili.
Napísala som mu. Najprv normálne, potom trochu naliehavejšie. Chcela som sa len porozprávať.
Lenže on mi prestal dvíhať. Správy si buď neprečíta, alebo na ne nereaguje. Dokonca ani na to že som tehotná nereaguje. Má 19 rokov!
Neviem, čo mám robiť. Mám strach povedať to rodičom. Bojím sa ich reakcie. Bojím sa, že ma budú súdiť. Bojím sa, že si povedia, že som si zničila život.
Čo teraz? Ako sa dá v osemnástich zvládnuť niečo také? Ako sa mám pozrieť sama sebe do očí, keď ani neviem, či som pripravená byť mama, ale zároveň vo mne už niečo je a ja to nedokážem len tak odsunúť bokom?
Najhoršie je asi to, že človek, ktorý pri tom bol so mnou, sa teraz tvári, akoby sa ho to netýkalo. Ako keby tie tri razy boli len jeho zábava, ale následky už sú len môj problém.
Boli ste niektorá v podobnej situácii? Otehotneli ste mladé, neplánovane, a ten druhý sa na vás vykašľal? Ako ste našli odvahu povedať to doma? Čo vám vtedy najviac pomohlo? A ako ste sa rozhodli, keď ste mali pocit, že nech urobíte čokoľvek, celý život sa vám zmení?
Prosím, nesúďte ma. Viem, že som mohla byť opatrnejšia. Viem, že som možno bola naivná. Ale teraz už nepotrebujem počuť, čo som mala urobiť inak. Potrebujem vedieť, čo mám robiť teraz. Dá sa to zvládnuť alebo ísť na potrat?

Hodnotenie

4 💬1 231 prečítaní

4 komentáre

Gula 18. júna 2026

Bohuzial v dnesnej dobe si mladí ludia myslia, ze za svoje ciny nemusia niest zodpovednost a je riesenie problem ignorovat. Zodpovednost, Empatia,Tolerancia,Charakter to vsetko chyba a presne chapem preco je v tejto dobe najst niekoho, kto sa neskryje pri takomto probleme (aj ked to je neplanovane)…Sadni si doma s Vasimi a povedz im vsetko, tak ako oni aj ty si dospela a verim ze nikto z rodicov ta sudit nebude(jasne budu otazky a neake vycitky), ale urcite ti vo vsetkom pomozu a odhovoria ta z potratu(ja by som sa snazil ta odhovorit)… Otca nechaj tak, je to**** a zjavne si mysli ze takto sa to vyriesi samo, ale vsetko sa da riesit a je tu este sudna cesta na platenie alimentov… Hore hlavu, drzim ti palce 😉😊

Hodnotenie
3
1. ↳ Odpoveď na komentár od Gula
  
  FrajerNaZaver 18. júna 2026
  
  Kámo rešpekt. Sám by som to lepšie nenapísal. Isto sa porozprávaj doma s vašimi.
  
  Držím ti palce. Otec bol len sebecký kok… čo myslel len na svojho chuja a nie na teba…
  
  Hodnotenie
  0
BBnikto 18. júna 2026

Ahoj ak chceš ozvy sa postarám sa o teba aj o dieťatko kľudne napíš pošlem ti na seba kontakt, a môžeš prísť čaká ťa tu komplet výbava pre dieťatko počnúc kočíkom končiac postieľkou pre babo

Hodnotenie
0
ivanesku 18. júna 2026

Teraz to berieš možno ako tragédiu…ale v 35ke už to budeš brať ako výhodu( dieťa veľké odrastené môžeš si žiť svoj život). Si mladá plná síl v podstate ideálna na materstvo…prvé roky budú možno ťažšie ale človek väčšinou zvládne aj to čo si myslí že nie.
Ako to tu už niekto písal….rodičom to povedz a ďalej súd a alimenty.

Hodnotenie
0