Pracujem v hoteli na nočných zmenách. Bolo to počas prázdnin a celý deň bol, slušne povedané, otrasný. Hostia nervózni, všade hluk, stále niekto niečo chcel a ja som už bol unavený a podráždený.
Všetko sa začalo jednou náročnou hostkou.
Práca s ľuďmi znamená, že sa k vám občas niekto správa, akoby ste boli úplne neschopní alebo menejcenní. Som predsa „iba obyčajný recepčný“, ako mi už niekoľko hostí stihlo pripomenúť. Človeku to časom začne liezť na nervy, ale inak je tá práca relatívne pokojná a počas nočnej zmeny si môžem aspoň často odskočiť na cigaretu.
Táto žena však nebola spokojná absolútne s ničím.
V prvej izbe našla podľa vlastných slov „kúsok trávy alebo sena“.
Dobre. Ospravedlnil som sa a presunul som ju do druhej izby.
Tam našla vlasy.
Tak som ju presunul tretíkrát.
V tretej izbe vraj našla „biologický materiál“. Dodnes netuším, čo tým presne myslela. A úprimne, v tej chvíli som už nemal ani najmenšiu chuť ísť hore a zisťovať to.
Po troch odmietnutých izbách som jej povedal, že by možno bola spokojnejšia v inom hoteli. Rezerváciu som zrušil a ona aj s partnerom odišla.
A tu prichádza moja životná chyba.
Keď odišli, otvoril som si ich profil v hotelovom systéme a do interných poznámok pre personál som napísal:
„VYBERAVÁ SKUR*ENÁ KRAVA.“
Bol som presvedčený, že poznámky pre hostí vidia iba zamestnanci hotela. Myslel som si, že je to interná sekcia, kam si recepční zapisujú problémy, upozornenia alebo skúsenosti s konkrétnym hosťom.
Potom som pokračoval v práci.
Lenže oni sa vrátili.
Jej partner prišiel k recepcii a povedal, že chce kópiu dokumentácie a všetkeho, čo jeho žena podpísala. Chcel registračnú kartu. Nemohol som ju odfotiť ani okopírovať, takže som mu jednoducho vytlačil novú.
Bez toho, aby som si ju predtým poriadne pozrel.
V tej chvíli som ešte netušil, že interné poznámky sa automaticky vytlačia priamo na registračnej karte.
Pod ich údajmi bola veľkými písmenami poznámka:
„VYBERAVÁ SKU*VENÁ KRAVA.“
Muž sa na papier pozrel. Potom sa pozrel na mňa. Potom znovu na papier.
Potom mi to došlo. V hlave mi prebehlo asi päťdesiat spôsobov, ako utiecť z hotela.
Povedal som že to mala byť poznámka pre kolegyňu z prace ktora si neplní povinnosti. Samozrejme že neuverili.
Po chvíli hádky a veľmi nepríjemného ticha nakoniec skutočne odišli.
Pár sa ale nevzdal a ozval sa šéfovi, odfotil dokumenty a mna vyrazili. A tak som nezamestnaný. 🙁
Poučenie: Interné poznámky nemusia byť vždy interné.
Komentáre
Komentovanie je len pre zaregistrovaných
Po registrácii môžeš komentovať články aj diskusie, písať do fóra, zakladať blogy, pridávať obsah a profily medzi obľúbené a pridávať svoju najnovšiu myšlienku do feedu.